Andrew Tristan Kenway

26. ledna 2013 v 22:46 | Blood Chels
734815_497838903599901_43115868_n_large
Meno: SiSi
E-mail: sisi_hrabelova@centrum.sk


A teraz fantazírujte!
Meno a priezvisko: Andrew Tristan Kenway
Vek: 117
Fantasy bytosť: zombie
Izba: poschodie 2,izba č.5
Vaša vymyslená schopnosť: vytvárať ilúzie
Povaha: Tristan je typ osoby,ktorá chce vždy všetkému rozumieť. Miluje sa učiť. Najradšej trávi voľný čas s knihou v ruke. Zvykáva preto svojmu okoliu vadiť. Aj nato si však už zvykol. Má na všetko odpoveď a svoj názor,čo niektorých irituje. On už svoje čítanie berie ako závislosť. Miluje vôňu knihy keď ju otvorí,zvuk stránok keď ich pretáča a pokoj naokolo,keď nič nevníma,len písmená pred očami. Aj keď zomrel len vo svojej 17, vyštudoval počas tých ďalších 100 rokov veľa škôl,čiže je oveľa rozumnejší ako 17 ročný pubertiaci. Napriek tomu však v hĺbke duše je ešte stále mladá 17-tka,ktorá rada vyvádza a smeje sa. Táto časť jeho osobnosti je však hlboko zakopaná. Práve kvôli tomu,tí,čo ho poriadne nepoznajú,vidia len chalana s nosom neustále zastrčeným v knihách. Aj keď sa však miluje učiť,oblubuje tetovania. Sám má tetovanie na predlaktí,ramene a boku. Na predlaktí má malého vtáčika,na ramene má srnku ležiacu na zemi v kaluži krvi a na boku obyčajných 5 hviezd. Každé tetovanie má svoj význam,vtáčik znázorňuje jeho domov a strom pred ich verandou,kde vždy skákali malé žlté vtáčiky s tichým štebotaním. Srnka znázorňuje pamiatku na jeho otca. Kým bol ešte malý,chodieval s otcom polovať do lesa za ich domom a jeho prvý úlovok ktorý trafil šípom bola táto srnka. Hviezdy,každá po jednej pre jeho súrodencov,ktorí zomreli. Preto si ich veľmi váži a vždy predtým než zaspí si po nich prejde prstami a spomenie si na rodinu,ktorej už dávno niet. Jedným z jeho veľa čudných znakov je aj to,že rád je jablká s hranolkami. Navykol si na to od čias,keď ešte býval doma.
História: Tristanovi rodičia chceli vždy veľkú rodinu a ich sen sa aj stal skutočnosťou. 6 detí. Tristan-najstarší,Megan,Matt,Cris,Sandy a Joe. Mená po starých a prastarých rodičoch. Lenže žili v období,keď vo svete zúrila vojna. Preto boli deti vychovávané len matkou. Otec odišiel,aj keď nie dobrovoľne, do služby. Aj tak sa však všetci snažili žiť ako predtým. Tristan najviac pomáhal mame, na ktorú toho už často bývalo moc. Pričiel zo školy a pomáhal jej s výchovou malého ročného Joea. Aj keď to nebol najlepší život plný radosti,ale predsalen,prežívali a dúfali že vojny bude koniec. Raz večer, keď všetci išli spať,začuli krik. Tristan stihol pozrieť mame do očí a už vedel že je zle. Chlapy vo vojenských oblekoch vbehli dnu a zajali a omráčili všetkých v dome. Tristan od toho momentu svoju mamu ani súrodencov nikdy viac nestretol. Prebudil sa sám v lese,blízko pri dome. Dlho hladal aspoň stopu,znak o tom,že jeho rodina existovala. No nenašiel,všetko akoby bol sen. Po dlhom čase sa rozhodol vrátiť k učeniu,veci,ktorú mu jeho mama vždy nútila a on nikdy neposlúchal. Až po smrti jeho matky však pochopil,že učenie má svoje čaro,čo mu zotrvalo až doteraz.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama